História bassetov

Prvé zmienky o bassetoch, ako o psoch s dlhými ušami a fantasticky zvučným hlasom, nájdeme v hre W.Shakespeara, napísanej v roku 1590, “Sen noci Svätojánskej”:

Theseus

“I moji psi jsou ze spartského chovu,
tlamatí,plavosrstí,ušatí,
až slechy zametají rannní rosu,
sražení,jako býci lalokatí.
Krok mají volný,ale zato hlasy
jak zvony sladěné.Plnější tón
k halasu lovců,k zvuku rohů nikdy
na Krétě nezazníval ani v Spartě.”

W.Shakespeare “Sen noci Svatojánské”
preklad E.A.Saudek

Už v roku 125 nášho letopočtu boli pod menom segusia opísané psi, ktoré museli byť typu basseta. Asi o sto rokov neskôr boli podobné psi známe pod menom agaseus. Názov basset sa objavil prvý krát v roku 1558. Bassety sú pôvodom z Francúzska. Basset je zdrobnelina slova bas, čo v starorománskom jazyku znamená nízky, hlboký. Jean de Sélicourt píše roku 1682 vo svojej knihe o love, že basset je veľmi užitočný pre lovca s arkebuzou. Pôvodne bol totiž basset používaný jednotlivo alebo vo dvojici ako sliedič, ktorý naháňal zver lovcom so zbraňou. Dobrý nos mu slúžil k nájdeniu zveri a zvučný hlas oznámil lovcovi, kde sa nachádza. Jeho nie príliš veľká rýchlosť bola výhodou. Zver prenasledovaná rýchlou svorku prchá taktiež rýchle a lovec ju musí sledovať na koni, zatiaľčo zver prenasledovaná jedným alebo dvoma, nie príliš rýchlymi psami, neuniká tak rýchlo, aby sa nestačil pripraviť k výstrelu i pešo idúci lovec. Preto sa v následujúcich storočiach doporučuje ťažký nízkonohý basset k lovu so zbraňou. Aristokratickým parforsným lovom urobila koniec Veľká francúzska revolúcia. Ak v polovici 18. storočia bolo vo Francúzsku 12 rozličných plemien bassetov, tak na začiatku 19. storočia ich bolo známych len päť. Prežili do dnešných dôb. Ich názov sa odvádza od provincie, z ktorej plemeno pochádza:

• Basset bleu de Gascogne,
• Basset Fauve de Bretagne,
• Basst Artésien Normand,
• Basset griffon Vendeen.

V polovici 19. storočia sa bassety dostali aj do Anglicka. Tu sir Everett Millais pridaním krvi bloodhounda dosiahol, že tamojšie bassety pribrali na veľkosti a najmä na hmotnosti. Táto forma sa stala vo svete hľadanejšia a rozšírenejšia. Chov sa zameral na to, aby poľovné bassety získavali ocenenia na výstavách a výstavné psi sa mohli používať na poľovačkách. Medzi najznámejšie chovné stanice v 80 -tych rokoch o. i. patrili “Orakei”, “Brackenacre”, “Siouxline” a “Tancegem”. Ako samostatné plemeno boli basseti uznaní v roku 1883. Do USA prišli európske bassety v tom istom roku. Používali ich tu na rančoch pri odstrele králikov. Americký basset veľkosťou tvorí medzi typ medzi pôvodným francúzskym a anglickým bassetom. Pravdepodobne pri tom zohrali úlohu aj americké beagle, ktoré sa vtedy viac podobali bassetom. Vďaka nadšeniu chovateľov sa basset začal chovať v celých Spojených štátoch a v roku 1930 bol založený Americký klub Basset hound. Americké bassety dosiahli takú úroveň, že základom všetkých chovov v Európe sú jedinci z USA. Z obrovského množstva špičkových chovov možno vybrať chovné stanice “Lyn Mar Acres”, “Manor Hill”, “Slippery Hill”, “Tal-E-Ho”, “Timber Rodge” a kanadskú stanicu “Chantinghall”.

História plemena Basset hound sa u nás začala písať v roku 1969, keď pani Schwippelová doviezla zo SRN fenku Abigail od Hamhil Forest. Prvým psom v Československu bol Archibald v. Ma-la Ge-la pána Rohona. Prvé šteňatá u nás prišli na svet v chovnej stanici Santa Claus CS p. Schwipelovej. Prvým šampiónom Československa sa stal v r. 1977 pes Tom Sawyer Saint Guy CS, Člp 51/78. Prvý titul -Interchampión- získal inportovaný pes z Polska Gregory Peck z Gangu Dlugich. Aj druhý a tretí ICH boli psi inportovaní: Arlow Gay Parry zo SRN a Wykretas z Gangu Dlugich z Polska. Prvým bassetom československého chovu, ktorý získal titul ICH v r. 1991 je fena Elita Dominik p. Partlovej.

V posledných rokoch bolo k nám importovaných viacero psov, z nich sa v chove snáď najviac uplatnili ICH Speedy Wood Boris zo SRN p. Zatloukalovej a ICH Titano dei Trentarossi z Talianska p. Montanariovej.

Chov bassetov od začiatku v Československu riadil SPZ Klub chovateľov duričov. Prvým poradcom chovu bol pán Rohon, ktorého neskôr vystriedala pani Zatloukalová. KCHD v začiatkoch chovu povolil výnimku na náležitosti pre chovnosť jedincov plemien duričov do konca r. 1972. Rodičia druhého vrhu, ktorý sa narodil v r. 1973 už museli mať duričské skúšky /DS, FSD I., II. cena/. Do roku 1988 platilo v Československu podľa FCI americké znenie štandardu, teraz sa chov riadi podľa anglickej verzie, ktorá bola uverejnená v Spravodaji č. 1-2/93.

—————————————————————–
spracované podľa : A. Renčo “Duriče” 1977, čas. “Pes přítel člověka” 7/91, A. Vejvodová, E. Madziová “Basset hound CS” 1990, Basset telegraf